Dobšiná bola založená na začiatku 14. st. Názov je pravdepodobne odvodený od Dobšinského
potoka, ktorý sa v historických prameňoch prvýkrát uvádza v r. 1320 ako Dupsina fluvius. Na
pevnú historickú pôdu sa prvýkrát dostávame v r.1326, kedy podľa dohody potvrdenej jágerskou
kapitulou poverili Bebekovci dedičného richtára Mikuláša, usídliť tu nemeckých baníkov na
krupinskom práve.
   Vďaka prosperujúcemu baníctvu sa osada postupne vyvinula na mesto. Získala právo meča a v
r.1417 od Žigmunta Luxemburského i jarmočné právo.
   V r. 1540 vyplienil Dobšinú kapitán Muránskeho hradu Matej Bašo. Od roku 1556 bola Dobšiná
poplatná fiľakovským Turkom, ktorý je zákerne 14.októbra prepadli.
   Po schválení Maximiliánovho banského poriadku v r. 1723 bolo mesto oslobodené od
zemepánskeho poplatku z baníctva a fakticky užívalo práva slobodného kráľovského mesta.
Významnú úlohu zohrávalo mesto v období protihasburských povstaní.Pre kurucké vojská sa
dodávala kvalitná oceľ z miestnych hámrov, ktoré v roku 1711 po uzavretí Satumarského mieru
museli byť zbúrané. Podľa tradície tu saský technik Daniel Fischer už v roku 1680 postavil prvú
vysokú pec. Známym železiarskym podnikateľom bol Pavol Láni.V rokoch 1706 a 1716 dal
vybudovať vlastné huty.
   V r. 1770 existovalo na území mesta päťdesiat remeselníckych dielní. Baníctvo na medené a
strieborné rudy bolo v rozkvete najmä v 16. až 18. storočí. Najväčší rozkvet dosiahlo dobšinské
baníctvo v 60-tych a 70-tych rokoch 19. storočia ťažbou kobaltovo-niklových rúd, ktorých ceny na
svetových trhoch prudko stúpali. Koncom 19. storočia sa začala prejavovať kríza dobšinského
baníctva.
V rokoch 1938-1945 bola Dobšiná okresným mestom.
   Poslednú svetlejšiu kapitolu, ktorá však Dobšinej už pôvodnú slávu už nevrátila, začala písať
ťažba azbestu. Jeho ložisko je však dnes už značne vyčerpané. Po úpadku baníctva a železiarstva
sa začalo v Dobšinej intenzívnejšie rozvíjať poľnohospodárstvo, chov oviec a koní.
Medzi stavebnými pamiatkami dominuje ev.a.v.kostol, budovaný zo staršieho kostola koncom 15.
storočia, v roku 1891 úplne prestavaný. Drevený katolícky kostol a fara boli postavené v r.1745.
Na ich mieste bol v r. 1792 vybudovaný dnešný katolícky kostol sv.Františka Xaverského.
   Pôvodnú drevenú zástavbu mesta spustošil obrovský požiar 19.júla 1855, ktorý zničil aj novú
radnicu. V rokoch 1868-69 dalo preto mesto postaviť dnešnú reprezentačnú radnicu.
Dnešná Dobšiná je mestečkom s 5 300 obyvateľmi.
Mesto má v súčasnosti vysoký potenciál v turistickom odvetví.